História farnosti a farského kostola

 

Obec Veľký Ďur vznikla v roku 1960 zlúčením dovtedy samostatných obcí Horný Ďur, Dolný Ďur a Rohožnica. Aktuálne má obec 1300 obyvateľov,

V súčasnosti do Farnosti Veľký Ďur patrí samotná obec Veľký Ďur a jeho dve filiálne obce Tehla a Lula, ako aj miestna časť Rohožnica. Lula má 173 obyvateľov, Tehla má 497 obyvateľov. Spolu má celá farnosť so všetkými jeho časťami 1970 obyvateľov.

Prvá doložená písomná spáva o lokalite Geurud (Juraj) – Ďur, je z obdobia rokov 1205-1235. Predpokladá sa, že z pôvodného názvu „Geurud“ vznikol prispôsobením výslovnosti dnešný názov obce, ktorý sa zachoval predovšetkým v nárečí obyvateľov- Ďúrad.

Dejiny farnosti a kostola sú zakotvené v kánonických vizitáciách (pozn. oficiálna návšteva biskupa vo farnosti, alebo jeho poverených kňazov), kde sa uvádza rok 1331, keď pápež Ján XII. Vyslal do vtedajšieho Uhorska dvoch legátov-Jakoba Verengáriu a Rexmonda de Bonofato, ktorých úlohou bolo v prvom rade zozbierať pápežské desiatky. Ich práca sa datuje od roku 1332 až do roku 1337.

Presne z týchto rokov je aj záznam o farnosti, uvedenej pod názvom Gerut, pochádzajúcej z územia terajšieho Veľkého Ďura. Okrem iného to znamená, že farnosť a možno aj kostolík už museli existovať. V jednej listine Ostrihomskej kapituly sa táto obec Geurud spomína už v roku 1278. Podľa „Monografie tekovského reformovaného seniorátu“ z roku 1855 bol Ďur filiálkou reformovanej farnosti v Loku od roku 1655. Neskoršie však nastal spor medzi matkou cirkvou v Loku a filiálkou v Ďure. Filiálka sa dostala do prevahy, pretože tu bývali farári: Od roku 1670 farár Štefan Ráckovi a v rokoch 1695-1705 farár Ondrej Zelizi. Vtedy sa spory urovnali a ďalší farár Bálind Pályi sa presťahoval do Loku.

Ďur sa opätovne stal filiálkou a bol ňou až do roku 1712, kedy zanikla a Ďur sa stal rímskokatolíckou farnosťou. Za vpádu reformovanej cirkvi do obce sa zrušili nielen matriky, ale sa spustošil a schátral prvotný stredoveký románsky kostol. Po reštitúcii a návrate katolíkov sa započalo s výstavbou dnešného jednoloďového kostola sv.Martina s polygonálnym uzáverom presbytéria, krytý lunetovou klenbou v lodi s rovnou kazetovou strechou. Postavený bol čiastočne z kamenného materiálu starého kostola a čiastočne zo štrku, piesku a tehál. Kostol pôvodne nemal vežu, len zvonicu, vzdialenú od kostola asi 30 krokov, v súčastnosti už vežu má. Matriky začínajú 18.septembra 1722, v súčastnosti tie najstaršie neexistujú, zrejme boli zničené.

V roku 1723 dal postaviť kostol Jozef Hunyady za čias farára Mateja Bezúra. (Čiže v roku 2023 budeme oslavovať 300 rokov od výstavby kostola)

Kostol Veľký Ďur

Kostol navštevovali predovšetkým veriaci slovenskej národnosti, v malej miere i veriaci maďarskej národnosti. V kronike sa len akoby na okraj uvádza zaujímavý historický doklad o povahe niektorých veriacich, navštevujúcich pravidelne tento kostol: Tá malá poznámka znie: „Veriaci-niektorí sú horliví, niektorí vlažní. Andrej Kanáz odmietol doniesť svedectvo o vykonanej spovedi. Tehla“. O niekoľko riadkov nižšie sa dozvedáme, že nekatolíci nútia sluhov a slúžky v nedeľu pracovať a bránia im v bohoslužbách. Nachádza sa tu aj zaujímavá poznámka, že nik nezomrel bez zaopatrenia sviatosťami. Dňom 7.decembr 1732 bol vydaný výnos, podľa ktorého rušitelia nedieľ a sviatkov musia zaplatiť do kostolnej pokladnice poplatky. Škoda, že sa neuvádza aj ich výška.

Zaujímavý a na dnešnú dobu už aj trochu smiešny historický údaj je o príjmoch kňaza.

Príjem kňaza z Veľkého Ďura je od 8 želiarov po 12 denároch, od 8 domov po 1 merici. K tomu je ešte zahrnutý príjem z farskej vinice. Príjem z baránkov a včiel nebol žiadny, len za čias Hunyadyových. Na inom mieste sa uvádza aj takýto príjem kňaza: dve záhrady, tri role.

A nachádza sa tu aj takýto príjem organistu: V roku 1779 bol organistom Ján Kapríni. Dostával tzv. „zosyp“ od roľníkov. Slovo „Zosyp“ je odvodené od slova zosypať, čiže dostal zosypanú určitú časť, nevieme presne akú. Od želiarov a podželiarov po 12 a po 6 denárov, za zvonenie od ohlášok snúbencov, za zvonenie proti búrkam, tiež víno od farníkov, ktorí mali vinice. Za pečenie hostií, tri siahy dreva, tiež príjem z lúk.

Kňaz z Malého Ďura evidoval 10 želiarov, 4 podželiarov. Dostal 16 vozov dreva.

Kňaz z Dekeneša mal po 6 želiarov a podželiarov, merice zo 6 domov.

Objavuje sa zmienka aj o miestnom učiteľovi a zároveň i organistovi Jakubovi Vadajovi, ktorý ovládal nielen slovenčinu, ale aj maďarčinu a čiastočne aj nemčinu.

Neoddeliteľnou súčasťou života v okolí dnešného Veľkého Ďura bola prítomnosť paulínov, bielych mníchov v časti Rohožnica. Paulíni tvorili predovšetkým starobylú rehoľu uhorského pôvodu. Ich zakladateľom bol ostrihomský kanonik Buzébius (1270), ktorý sa po tatárskom vpáde utiahol do Pilišských hôr a žil pustovníckym spôsobom života. Jeho príklad nasledovali ďalší nábožní mnísi. Tak vznikli prvé eremitóriá bratov pustovníkov sv.Pavla. Neskôr po potvrdení rehole pápežom Klementom V. sa paulíni stali rehoľou, ktorá sa venovala predovšetkým vyučovaniu a duchovnej správe na vidieku. Ich znakom bolo noszenie bieleho rúcha a cingulum okolo pása, škapuliar a kapucňa. Útulňa paulínov v Rohožnici, patriacej v súčasnosti do trojobce Veľký Ďur, súvisí so založením kláštora  paulínov v Családe, v chotári obce Veľké Lovce, ktorý mal majetky v Bellegu, Veľkých Lovciach, Mikule a v Gyekenesi. So stavbou ich útulne sa započalo podľa kroniky v roku 1770, i keď paulíni tu boli oveľa skôr, už v roku 1760. Toto útulňa stála na okraji lesíka, pri Tekovskej ceste, neďaleko osady Gyekenes. Stavbu postavili z pevných materiálov. Strecha bola pokrytá šindľom, mala dve izby, komoru a kuchyňu. Podľa dostupných záznamov kláštory kontemplatívnych reholí boli 29.11.1781 zrušené Jozefom II. Kam odišli títo rehoľníci, nevieme, chýbajú archívne záznamy. Jedno je však isté: Na tom, že sa kresťanský život udržal po súčsasnosť, majú nemalý podiel predovšetkým paulíni, ktorí sa riadli evanjeliovými radami čistoty, chudoby a poslušnosti. Paulíni prispeli k obnoveniu a upevneniu kresťanského života vo farnosti Veľký Ďur a na jeho okolí.

Vráťme sa ešte trochu k záznamom z kánonických vizitácií, ktoré mapujú život vo farnosti:

Jedna z nich hovorí o tom, že kostol mal sedem okien a jedny dvere. Okolo kostola bol cintorín a okolo cintorína bola priekopa.

Ďalší záznam hovorí o rôznych sochách svätých v kostole, ktorých zoznam sa celkom líši od aktuálneho stavu.

V súčasnosti sú v kostole tieto sochy a obrazy- hlavná socha patróna kostola- sv.Martina, ďalej sv.Jozefa, Lurdskej Panny Márie, Fatimskej Panny Márie naboku, Sedembolestnej Panny Márie pri bočnom oltári, socha sv.Antona, sv.Terezky z Lisieux, obraz Ružencovej Panny Márie, anjeli, obraz Božieho milosrdenstva, sv. Cyrila a Metoda, na stene je obraz sv.rodiny a na opačnej strane je nápis „Nechajte maličkých prísť ku mne.“

Kostol má tieto rozmery: 30 m dĺžka, 6,7 m výška 9,5 m šírka. Veža- nevieme presne.

V záznamoch sa uvádza, že všetci obyvatelia, okrem Tehly, sú katolíckeho náboženstva. V obci Tehla sa nachádza určitá časť reformovaných veriacich, iný údaj hovorí o kalvínoch.

V kánonickej vizitácii z roku 1811 sa uvádza maďarský názov obcí- Veľký Györed a Malý Györed.

Nechajme teraz rozprávať záznam z Kánonickej vizitácie z roku 1842 skoro celý a len s malými úpravami:

 

Na hlavnom oltári chýba obraz sv.patróna. Kostol by potreboval cirkevné šaty (myslí sa tým bohoslužobné rúcha), ale keďže príjem je slabý, tak to aj naďalej musí byť tak.

V r. 1802 dal postaviť kríž na cintoríne Ján Števo. Spomína sa aj socha sv. Jána Nepomuckého medzi Horným a Dolným Ďúradom. Socha sv.Anny bola postavená v roku 1836. Postavil ju Ján Chlpač.

Hospodárske budovy neboli žiadne. Musel si ich kňaz postaviť sám. Odpadli tieto povinnosti: Panstvo malo dávať 5 vozov sena a nedáva ich. Horný Ďurad mal dávať 28 vozov sena a od roku 1823 ich nedáva. Deti chodia do školy len v zime. Organistovi nedávajú nič. Škola na Dolnom Ďúrade bola postavená v roku 1828, panstvo na školu nedalo nič, postavili si ju sami veriaci. V lete nechodí nik do školy, v zime 20-30 žiakov. Filiálky nemajú školu. Len zriedkavo posielajú rodičia svoje deti do školy. Deti sa potulujú, sú ničitelia. Smutný je stav v Tehle, kde posielajú svoje deti do kalvínskej školy. Organista je zároveň aj učiteľ- Ján Kubinský, ovláda slovenčinu a maďarčinu len láme. Kostolný otec je František Hadvín, kostolník je Štefan Dudáš. Kostolník mal aj polia, ale tieto si panstvo prisvojilo a viac ich nevydalo.

Veriaci: Do kostola chodia, prikázania zachovávajú, kázne radi počúvajú. Chybujú tým, že svoje deti neposielajú na katechizmus. Dvaja reformovaní a jeden evanjelik vstúpili do Cirkvi.

 

Protokol zo dňa 27.1.1856 uvádza, že matriky boli zničené za vpádu evanjelikov do farnosti. Prvý zápis je z 18.septembra 1722.

 

Uvádza sa tu aj dosť cenný historický zoznam kňazov, pôsobiacich vo farnosti:

Matej Bezúr: 1722-1733: 11 rokov,

Michal Valovič: 1733-1744: 11 rokov

Michal Štrbík: 1744-1745: 1 rok

Andrej Husár: 1745-1754: 9 rokov

Žigmund Vince: 1755-1794: 39 rokov

Michal Borbély: 1794- 1821: 27 rokov

Jozef Novák: 1821-1855: 34 rokov

Štefan Boleman: 1856-1889: 33 rokov

Ján Agárdy: 1889-1913: 24 rokov

Eugen Berényi: 1913-1914: Pol roka

Imrich Jónáš: 1914-1945: 31 rokov. Pochovaný je na cintoríne v Leviciach

 

Pridajme už aj menoslov posledných dvoch kňazov, pôsobiacich vo farnosti:

Kanonik Štefan Dekan: 1945- 1996. Narodený 11.9.1914, zomrel 31.3.1996. Vysvätený za kňaza v r. 1938.  Postavil faru v roku 1978.

Milan Ivánek- 1996-2020

Aktuálny farár je Mgr. Peter Mihálik: Od 1.7. 2020-…

 

Kánonická vizitácia z roku 1912

Kánonická vizitácia z roku 1912 spomína, že v roku 1840 knieža Eszterházy rozšíril a obnovil sanktuárium. Vizitácia z roku 1842 to však nespomína. Pavol Schoeller v roku 1909 starú povalu odstránil a dal železné trsverzne so sklepením. Výška kostola bola 6,74 m, dĺžka 20 m, šírka 9,32 m. Vtedy sa mohlo zmestiť 800 ľudí.

Vo veži sú tri zvony: Ku cti Panny Márie Nepoškvrnenej 200 kg, druhý ku cti sv.Martina 147 kg, trätt ku cti sv Štefana, uhorského kráľa 70 kg. (Dnes v roku 2020 už to neplatí, pozn. )

Oltáre sú tri: hlavný ku cti sv.Martina, bočné ku cti Panny Márie Lurdskej a ku cti sv.Jozefa. Tedy boli odstránené predošlé, nedalo sa zistiť. Boli v nich jasličky a Boží hrob.

Pri bohoslužbách sa používa striedavo maďarčina a slovenčina. Desať farníkov odišlo do Ameriky. Veriacich je 1600.

V roku 1861 bola postavené socha sv.Jána Nepomuckého a v roku 1886 socha sv.Floriána.

Ďalšie kánonické vizitácie boli v rokoch 1926, 1932, 1937, 1940, 1947.

 

Kapláni boli títo:

Michal Ryšavý- máj 1927-máj 1928

Jakub Tešovič- sept- 1928- jan. 1929

František Karaffa- máj 1929-apr. 1930

Andrej Horony- jan. 1941- aug. 1943

Štefan Mackó- okt. 1943- apr. 1944.

1332- 1337- Gerud- Peter Pavol

 

Je tu zaznačený rok 1745- sú tu uvedené iba tieto mená: Pavol Krátky, Martin Šiarik, Ján Bulik, Štefan Šiarik.

 

Rok 1916:

Na jar v roku 1916 počas Prvej svetovej vojny boli štátom zrekvirované 2 zvony. Zostal len jeden, najmenší.

Rok 1933:

Kánonická vizitácia z roku 1940 hovorí, že miesty duchovný Imrich Jónáš za spolupráce veriacich a patróna zväčšil kostol a pristavil vežu. Kostol bol dlhý 20 m, po zväčšení mal 31 m. Vo veži sú umiestnené zvony. Najmenší s nápisom „Sláva Bohu na výsostiach“ zadovážil farár Štefan Boleman, v rokoch 1870 až 1886.

Druhý zvon ku cti Božského Srdca Ježišovho, zadovážil Štefan Machajdík s manželkou.

Tretí ku cti Panny Márie, kráľovnej pokoja a našej patrónky Mária Kreková, manželka Alexandra Sentkerestyho a Uršuľa Sentkerestyová.

V roku 1945 zomrel miestny duchovný Imrich Jónáš. Po ňom spravoval farnosť Ľudovít Túry, profesor náboženstva z Levíc, neskoršie Vojtech Kurcz. Od 1.októbra 1945 sa stal správcom fary a neskoršie farárom Štefan Dekan, niekdajší správca fary v Ivanke pri Dunaji.

V roku 1946 boli vo farnosti misie, ktoré konali kňazi OFM z Bratislavy (OFM= Ordo frater minoritum, čiže minoriti alebo františkáni, alebo kapucíni, pozn.)

Kostoným outcome bol menovaný Štefan Báraň. Sklo na oknách bolo porozbíjané, opravilo sa, bol opravený aj organ Otokárom Važanským z Nitry. Nanovo v roku v roku 1946 bol omietnutý celý kostol.

 

V roku 1955 sa položili základy pre nový kostol v Tehle. Hoci kostol ešte nebol cekom dokončený, v roku 1956 sa už v ňom konali bohoslužby. Dokončený bol v roku 1957. Požehnal ho Monsignor Ján Hanzlík, farár z Komjatíc. Zasvätený je Ružencovej Panne Márii. Výročie požehnania kostola sa oslavuje tretiu októbrovú nedeľu.

V roku 1955 sa vymaľoval kostol vo Veľkom Ďure. Maľoval ho Ján Hock, maliar z Banskej Štiavnice.

Príchod do kostola hlavne na jar a na jeseň pri daždivom počasí bol veľmi ťažký. Cesta bola blatistá. Preto sa dal urobiť z betónových dielcov 50 x 50 cm chodník ku kostolu. Dlhý je asi 130 m. Vedľa chodníka sa nasadili tuje.

V roku 1965 sa urobila ohrada okolo kostola a fary. Na betónový múrik sa položili železné vložky do výšky cca 150 cm.

V roku 1968 sa opravili organy a zväčšili sa o 2 nové hry. Prácu vykonal Pavol Baxa z Trenčína.

V rokoch 1969-1970 sa opravoval kostol. Odstránila sa vonkajšia omietka. Urobilo sa nové  (hliníkové) elektrické vedenie. Sakristia smerom od Loku sa rozšírila o 2 metre. Stará sakristia smerom od obce sa rozobrala a postavila sa nová, väčšia, s rozmermi 5,8 m x 9 m. Dala sa nová omietka- brizolit. Pre kostol sa zadovážili akumulačné kachle, na Tehle sa dala nová podlaha.

V roku 1971 sa dal postaviť oltár tvárou k ľudu, nová ambona a sedes. Takisto aj v Tehle.

Dňa 1.marca 1978 sa začali práce na búraní starej farskej budovy. Časť sa ponechala ako byt pre duchovného. Na zbúranej časti sa začala stavba novej fareskej budovy. Dňa 10. februára 1979 boila budoba súca na bývanie, hoci všetky práce ešte neboli dokončené. Dňa 11.sempembra najdôstojnejší otec biskup Dr.Július Gábriš požehnal novú farskú budovu. Pri tejto príležitosti menoval miestneho duchovného za čestného kanonika Bratislavskej kapituly.

Dňa 20.júna 1982 slávil primície, čiže celebroval svoju prvú verejnú oficiálnu sv.omšu náš tunajší rodák František Pati, rehoľným menom Páter Karol.

 

Kostol obetovania Panny Márie v Lule:

 

IMG_5545

Sviatok obetovania Pána je 2.februára.

Hody sa slávia na Ružencovú Pannu Máriu 8.októbra, býva to na druhú októbrovú nedeľu.

Kapacita kostola je okolo 80 ľudí.

 

Kostol v Lule bol postavený presne v roku 1900.

Pristavená jedna časť bola v roku 1968.

Fasáda sa robila v r. 2012.

Nová maľovka sa robila v roku 2019.

 

Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie v Tehle:

Kostol bol postavený v roku 1957.  Požehnal ho Mgr. Ján Hanzlík, dekan a farár z Komjatíc.

Kostol Tehla

V Tehle je aj určitá malá časť kalvínov, ktorí v Tehle majú tiež svoj kostol.

 

Kaplnka Panny Márie v Rohožnici:

Je to vlastne obecný dom, bývalá knižnica.

Kaplnka Rohožnica

Rodáci-kňazi:

Z Veľkého Ďuru máme zatiaľ dvoch rodákov kňazov:

František Pati OP, z rehole premonštrátov, rehoľným menom Páter Karol a

Martin Ferenc, ktorý je aktuálne farárom v Dolnej Strede, v Trnavskej arcidiecéze.

 

Máme aj jedného bohoslovca, študujúceho v Poľsku v reholi bosých karmelitánov, menom Štefan Havala.