V našej farnosti sme mali stretnutia v týchto dátumoch:
Úvodné stretnutie- 18.2.
Druhé stretnutie- Spoločníci na ceste, Počúvanie- 25.2.
Tretie – Vyjadrenie názoru, Slávenie- 8.3.
Štvrté -Zdieľanie zodpovednosti za našu spoločnú misiu, Dialóg Cirkvi a spoločnosti- 22.3.
Piate- Ekumenizmus, Autorita a spoluúčasť- 28.4.
Šieste- Rozlišovanie a rozhodovanie, Formovanie v synodalite- 13.5.
V našej farnosti Veľký Ďur sme sa zúčastňovali synodálnych stretnutí v tom čase, kedy to bolo aj odporúčané v Nitrianskej diecéze. Hoci sa odporúčali menšie skupinky zhruba v počte 7 členov, predsa len nikomu sa nechcelo ísť do menšej, preto sme vytvorili jednu veľkú. V najväčšom počte nás bolo až 28 osôb, ale odvtedy to vždy bolo menej a menej. Počet osôb v skupine sa ustálil, resp. pohyboval okolo 15 ľudí. Zvláštnosťou našich synodálnych rozhovorov bolo to, že na každom stretnutí nejak zazneli mená dvoch zosnulých kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti- Vdp. Kanonik Štefan Dekan, na neho boli stále iba pozitívne ohlasy a spomienky a vdp. Dekan Milan Ivánek, na neho sa poväčšine zniesla aj vlna kritiky. Na niektorých stretnutiach sme použili aj dataprojektor a plátno, na ktorom sme si pozreli príslušné videá, na niektorých sa to nepodarilo. Moderátorom všetkých stretnutí bol pán farár.
Na úvodnom stretnutí 18.2. sme sa zoznámili s problematikou, so všeobecnými pokynmi.
Druhé stretnutie:
Téma č. 1. Spoločníci na ceste a Téma č. 2 – Počúvanie- 25.2.
Na tieto otázky sme sa snažili hľadať odpovede.
Kto sú v našej miestnej cirkvi tí, ktorí „kráčajú spoločne“? Kto sú tí, ktorí sa zdajú byť čo najviac od seba vzdialení? Ako máme rásť ako spoločníci? Ktoré skupiny alebo jednotlivci zostávajú na okraji?
Nedokázali sme odpovedať na všetky nadhodené otázky, ale tu sú aspoň niektoré naše odpovede: Vo farnosti nejakých vypuklých ľudí alebo skupín obyvateľstva nemáme. Nemáme bezdomovcov. Iba jeden – slušný a pracovitý- sa raz objavil na farskej brigáde.
Máme niekoľko domov rómskych spoluobčanov, ktorí sa však nijako nezapájajú do života farnosti, do kostola nechodia, k sviatostiam nepristupujú, nič od nikoho nepotrebujú. Odstrkovaní alebo utláčaní nie sú, žijú si sami pre seba. Rómske deti veľa vynechávajú na vyučovaní, dôvodom je pandémia Covid. Nažívame s nimi v pokoji.
Počúvanie
Ako sú vypočutí laici, najmä ženy a mladí ľudia? Mladí ľudia sa vôbec na synode nezapájali. Naše stretnutia boli zložené prevažne zo žien, mužov bolo menej a nebol ani jeden mladý človek, hoci pozvaní boli všetci. Nik z mladých na pozvanie nereagoval. Nemajú záujem. V dnešnej dobe je veľmi ťažké vzbudiť u mladého človeka záujem o niečo duchovné. Pán farár aspoň zadal úlohu birmovancom, aby napísali list pánu biskupovi na tému: Čo sa mi páči a čo sa mi nepáči v Cirkvi. Na birmovke mu boli tieto listy odovzdané cez vysluhovateľa sviatosti birmovania Mons. Mariána Dragúňa, rektora kňazského seminára.
Tretie stretnutie- Téma č. 3 – Vyjadrenie názoru, Téma č. 4- Slávenie- 8.3.
V tomto stretnutí boli položené viaceré otázky, na mnohé z nich nevyšiel rad. Napr. Čo nám umožňuje alebo bráni hovoriť odvážne, úprimne a zodpovedne v našej miestnej cirkvi a v spoločnosti? Aký je náš vzťah s miestnymi médiami (nielen katolíckymi)? Kto hovorí v mene kresťanského spoločenstva a ako sa vyberá?
V mene nášho spoločenstva môže rozprávať každý, ale nie každý aj chce vystupovať na verejnosti. Napr. aj preto sa vytvorila iba jedna, vačšia, skupina, lebo nie každý chce rozprávať verejne. Niektorí chcú iba počúvať, ale rozprávať nechcú. Určite svoju nejakú váhu slov majú naši 3 kostolníci, pani modleníčka, farár.
Slávenie
Ako podporujeme aktívnu účasť všetkých veriacich na liturgii? Veriaci majú možnosť slúžiť vo farnosti ako lektor. Poväčšine sú to dôchodcovia, ktorí sa rýchlo prestriedajú a to sa opakuje. Mladí väčšinou nemajú záujem zobrať na seba záväzok čítať čítanie aj v týždni.
Spevokol kedysi bol, ale už ho nemáme. Mať spevokol zložený z mladých je krásny, ale nedostižný sen. Deti a birmovanci chodili do kostola každý druhý pondelok na stretnutia, a v nedeľu na sv.omšu, lebo to mali povinné, mávajú aj detské a mládežnícke sv.omše, ale málo sa zapájajú. Keď nemusia prísť, tak neprídu.
Štvrté stretnutie -Téma č.5. Zdieľanie zodpovednosti za našu spoločnú misiu,
Téma č.6- Dialóg Cirkvi a spoločnosti- 22.3.
Ako Cirkev pomáha členom Cirkvi, aby svoju službu spoločnosti prežívali misijným spôsobom?
Ani sa nám veľmi nezdá, že sme misionárska Cirkev. Nevieme veľmi ísť s tým evanjeliovým posolstvom von. Nemáme veľmi čo ponúknuť. Mnohí žijú z katechizmu ešte z dávnych čias. Chýba nám toto: byť zapálený pre Krista.
Máme niekoho vo farnosti, kto sa sociálne angažuje v Cirkvi? Áno. Máme aspoň v Tehle jeden sociálny podnik. Volá sa Tehlan, s.r.o. Nerobia síce zrovna dielo Cirkvi, ale táto organizácia sa angažuje na sociálnom poli. Podieľa sa na tom starosta obce Tehla, ktorý chodí do kostola.
Ako sa podporuje vzdelanie, výchova detí a mládeže? Skúsenosť jednej farníčky bola, že ju nevedia birmovanci v areáli kostola pozdraviť. Je tu nová generácia, ktorá nevie pozdraviť. Kedysi to bolo automatické, dnes už nie. Došlo k veľkej zmene. Rodičia vedú ináč svoje deti, ale keď je medzi rovesníkmi, tak tí ho zase ináč vedú. Plávať proti prúdu je ťažké. Tí, čo aj chceli plávať proti prúdu, tak tí pod náporom ho strhnú na svoju stranu.
Pána farára kultúrna komisia obce oslovila, aby zaspieval niečo s deťmi na majálese. Ale pravda je taká, že reálne nie je s kým. Deti sú nasilu nahnaté do kostola, po 1.sv.prijímaní častokrát končia. Na sv.Mikuláša bolo v kostole veľmi veľa detí, a to nebolo vôbec vyhlasované v oznamoch, že príde Mikuláš do kostola. Dnes už veľmi ani tá sladkosť nie je pútavá.
Stal sa aj jeden pekný počin opäť z obce Tehla, z oblasti ochrany životného prostredia, ekológie: jedna mladá slečna Karin vymyslela projekt: S taškou do lesa. Spočíval v tom, že 30 vriec odpadkov sa z lesa vyzbieralo za rok. Ušila plátené tašky, a každý kto chcel zbierať odpadky len tak počas prechádzky, tak mohol a na konci prechádzky ich vysypal do pripravených vriec na to určených.
Mnohí tiež postoja s autom na kraji lesa a vyhodia smeti.
Téma- Dialóg v Cirkvi a v spoločnosti-
Ako viem počúvať? Ako vedieme dialóg?
Mnohí spomínajú na staré časy, keď p.kanonik vonku pred kostolom pri sakristii debatoval. Tí dnes už debatujú na cintoríne. Nemáme veľmi také priestory, aby sme sa dlhšie debatovali pri káve. Mnohé cirkvi v zahraničí si všímajú nového veriaceho, alebo záujemcu.
Dnes sa vedie dialóg na sociálnych sieťach. Je dôležité a zároveň ťažké nájsť si čas.
Vo Veľkom Ďure je klub dôchodcov. Po poslednom sčítaní obyvateľstva vieme, že máme veľa bezvercov, málo inovercov, aj pár Jehovistov. Naši veriaci práve s Jehovistami majú dobré vzťahy.
Piate stretnutie- Téma č. 7- Ekumenizmus, Téma č.8- Autorita a spoluúčasť- 28.4.
Na toto stretnutie špeciálne pozval pán farár jednu osobu iného vierovyznania, evanjelického, o ktorej vedel, že rada chodí do nášho kostola, aj na farské brigády, aj keď nejaký dlhší čas tú osobu nevidel. Ona prišla a žiaľ, povedala, že už nechodí preto, lebo ju naši vlastní veriaci ohovárali. Prečo? Lebo sa niekedy pomýli, čo sa robí, hoci to nemá odkiaľ vedieť, že si má kľaknúť, sadnúť, alebo prežehnať. Namiesto toho, aby sme sa tešili z nového záujemcu o kostol, sme ju ešte aj ohovorili.
V obci Tehla sú 2 kostoly. Sú tam Katolíci a Kalvíni-reformovaná cirkev. Vychádzajú spolu dobre. Kalvíni viac hovoria po maďarsky. Kalvíni sú veľmi súdržní. Ale do ich kalvínskeho kostola chodí veľmi málo ich veriacich.
Raz sa tam konala skoro po pandémii kovidu aj taká spontánna svetská akcia Deň obce, ktorej súčasťu bola aj ekumenická časť, ale nebolo to dobré. Počas kázne sa tam piekli klobásky, čapovalo pivo a kofola, mnohí nemali záujem počúvať kalvínskeho a katolíckeho farára a robili si svoj program. Snaha bola dobrá, len to celkom nevyšlo.
Ako môžeme urobiť ďalší krok, aby sme pokročili na našej spoločnej ceste? Pri našich ekumenických snahách nemusíme z neho robiť katolíka, nech si pekne žije svoju vieru. Ale nech vieme saj polu pekne vychádzať.
Autorita a spoluúčasť:
Vo Veľkom Ďure mali v posledných 75 rokoch iba dvoch kňazov. Takže nemajú veľmi skúsenosť. Aký majú priestor laici? Ako sú podporované laické služby a zodpovednosť laikov? Kňaz podporuje lektorov, ale nemáme ďalších. Tých lektorov je ako šafranu. Jeden z príkladov: Na detskej sv.omši mohli byť deti, ktoré najprv prisľúbili účasť, ale postupne to odvovali, ospravedlnili sa, lebo že majú spievať a tancovať, alebo hovoriť básničku na majálese, ktorý prebieha práve počas sv.omše.
Celkovo je absencia autority. V kostole je ľahké byť autoritou. V škole je ťažké byť autoritou. V škole si ju kňaz musí vydobiť, resp. aspoň získať pozornosť detí, aby ho vôbec počúvali.
Ako spolupracujeme s kňazom? Nemáme stanovené ciele. Voľakedy sa robila 5-ročnica, ale dnes nie. Na farských brigádach sú stále tí istí, a poväčšine dôchodci, mladí chýbajú.
Šieste stretnutie- Téma č. 9- Rozlišovanie a rozhodovanie, Téma č.10- Formovanie v synodalite- 13.5.
Pri tejto téme mnohí skonštatovali, že je to príliš vysoká téma, teologická, používalo sa kopec cudzích slov, mnohí diskutujúci na synode tomu nerozumejú. Potom sa čudujeme, že priepasť medzi hierarchickou a laickou časťou v Cirkvi sa prehlbuje. V kostoloch sú jednoduchí, obyčajní ľudia, a tak je to aj potrebujeme podať.
V pokynoch chýbala ľudská reč. Najväčšie umenie je, keď vzdelaný človek vie sa prihovoriť jednoduchým ľuďom. Teolģovia sú múdri, ale veriaci tomu nerozumejú.
Ľudia sa sťažujú aj na to, že kto to len zmenil názvy veľkonočných sviatkov? Vládne s tým dosť nespokojnosť.
Kto to len pomenil litánie loretánske? Veď už sa na to ani nedá spievať. Vieme, že pápež vložil 3 nové zvolania, to je v poriadku.
Prečo sa toľko vecí pomenilo v omšovom Misáli?
Veriaci laik má veľkú šancu niečo povedať. Ale čo z toho, keď len povedať?
Formovanie v synodalite.
Bola reč o miništrantoch, máme ich málo, nechodia. Rodičia im nerozkážu.
Lektorov máme, ale točia sa tí istí. Buďme radi, že vôbec sú. Bolo ich aj menej.
Farská rada ešte nie je kvôli kovidu, lebo farár si ešte nepozná svojich farníkov, ale bude.
Klubovňa, alebo iná miestnosť na fare, už je, je pripravená, voľná. Miestnosť nebola, ale už je.
Bola reč aj o birmovke. Padla ironická poznámka: Chcete sa zbaviť holubov alebo netopierov? Treba ich pobirmovať. Čím sa naznačuje skúsenosť odchodu po birmovke.
Naše farské spoločenstvo je ochotné naďalej stretávať sa.
V Rohožnici sa celý mesiac máj veriaci stretávajú.
Bola reč aj o členstve v ruži. Jedna farníčka hovorí, že jej vypadli ružencové kartičky, jednej pani chcela dať ceduľku, aby sa modlila a jej odpoveď bola, že “ešte nie, ešte je pre ňu čas.“ Pritom je dôchodkyňa. A iná farníčka zareagovala podobnou odpoveďou: „Jaj, nie, mne to nedávaj, ja sa modlím dosť.“
Tak veľa ľudí, dokonca aj detí, bolo toľko veľa detí na majálese, sv.omša bola v tom čase, deti neprišli, kostol bol prázdny.
Bola reč aj o slávnosti Božieho tela, o búdičkách, oltárikoch. Dnes nie je toho, kto by sa toho chytil. Rozmohli sa 2 nešváry: A- Debata počas procesie, B- Odpájanie sa počas procesie, tajné odchádzanie domov na križovatke zhruba pri obecnom úrade. Ak budú odteraz oltáriky, tak len okolo kostola.
Bola reč o birmovancoch, ako blicujú, ako sa skrývajú na chóruse. Ako namiesto toho, aby boli na birmovaneckej sv.omši ju vynechajú a prídu na stretnutie až po omši.
Dané vo Veľkom Ďure dňa 31.5.2022
Vypracoval vdp. Mgr. Peter Mihálik, farár
